Vzájomná poloha kružnice a priamky
Na obrázku je narysovaná kružnica k(S;r) a priamka p, ktorej vzdialenosť v = |SP| > r.
Pre každý bod priamky X platí:
|SX| > |SP| > r, slovom: žiadny bod priamky p neleží na kružnici.
Ak má priamka od stredu kružnice vzdialenosť v > r, tak priamka kružnicu nepretína. Priamka p sa nazýva nesečnica kružnice k. Platí: p ∩ k = ∅.
Na obrázku je narysovaná kružnica k(S;r) a priamka p, ktorej vzdialenosť v = |ST| = r.
Päta T kolmice vedenej bodom S na priamku p je bodom kružnice k.
Pre každý bod priamky X ≠ T platí:
|SX| > |ST| = r, slovom: žiadny bod priamky t okrem bodu T neleží na kružnici.
Ak má priamka od stredu kružnice vzdialenosť v = r, tak má priamka s kružnicou jediný spoločný bod. Priamka t sa nazýva dotyčnica kružnice k. Spoločný bod priamky a kružnice je bod dotyku. Platí: t ∩ k = T.
Na obrázku je narysovaná kružnica k(S;r) a priamka p, ktorej vzdialenosť v = |SP| < r.
Priamka p má s kružnicou k 2 spoločné body A, B.
|SA| = |SB| < r. Úsečka AB je tetiva kružnice.
Ak má priamka od stredu kružnice vzdialenosť v < r, tak má priamka s kružnicou dva spoločné body. Priamka p sa nazýva sečnica kružnice k. Spoločné body priamky a kružnice sú priesečníky. Platí: p ∩ k = {A, B}
.
Úsečka AB je tetiva kružnice.
Applety: